Vhodnosť dreviny na ohýbanie závisí od jej elasticity, dĺžky vlákien, hustoty a schopnosti odolávať ťahovým a tlakovým napätiam počas tvarovania. Najlepšie výsledky dosahujú dreviny s rovnomernou štruktúrou a vysokým obsahom lignínu, ktorý sa pri parení alebo ohreve zmäkčuje a umožňuje vláknam bezpečne sa posúvať. Za najvhodnejší materiál sa považuje buk, ktorý vďaka svojej pružnosti, jemnej textúre a homogénnej štruktúre zvláda aj malé polomery ohybu bez rizika praskania. Podobne dobre reaguje aj jaseň, ktorý kombinuje vysokú pevnosť s výbornou pružnosťou, čo z neho robí ideálnu voľbu pre dynamicky namáhané ohýbané dielce.
Dub je vhodný na ohýbanie pri väčších polomeroch, pretože jeho tvrdosť a výrazná pórovitosť zvyšujú riziko povrchových trhlín pri extrémnom ohybe. Breza a jelša sú stabilné a dobre sa tvarujú pri vrstvenom ohýbaní, kde sa jednotlivé lamely ohýbajú s minimálnym vnútorným napätím. Ihličnaté dreviny, ako smrek či borovica, sú na ohýbanie menej vhodné pre výrazné rozdiely medzi jarným a letným drevom, ktoré spôsobujú nerovnomerné deformácie. Celkovo platí, že najlepšie výsledky prinášajú tvrdé listnáče s rovnými vláknami, rovnomernou hustotou a dobrou schopnosťou absorbovať vlhkosť a teplo počas prípravy.