Pri výrobe ohýbaných dielcov vzniká na vonkajšej strane oblúka ťahové napätie, zatiaľ čo vnútorná strana je vystavená tlakovej záťaži. Rovnováha medzi týmito dvoma silami určuje, či materiál odolá deformácii, praskaniu alebo delaminácii. Správna voľba dreviny, vlhkosti, lepidla a technológie ohýbania je preto kľúčová pre dosiahnutie pevného a tvarovo stabilného nábytku.
Ťahové napätie vzniká na vonkajšej strane ohybu, kde sa vlákna predlžujú a sú vystavené riziku trhlín. Tvrdé dreviny s krátkymi vláknami sú na ťah citlivejšie, zatiaľ čo pružné dreviny ako buk či jaseň zvládajú vyššie ťahové zaťaženie. Tlakové napätie pôsobí na vnútornej strane ohybu, kde sa vlákna stláčajú. Ak je tlak príliš vysoký, môže dôjsť k zvlneniu alebo zlisovaniu štruktúry dreva. Moderné technológie ohýbania – parenie, vysokofrekvenčné ohrevné systémy či vrstvené lepenie – umožňujú rovnomerne rozložiť napätia a minimalizovať riziko poškodenia.
Pri vrstvenom ohýbaní zohráva dôležitú úlohu aj kvalita lepidla, ktoré musí odolávať kombinovanému pôsobeniu tlaku a ťahu. Lepidlá s vyššou pružnosťou dokážu absorbovať časť napätia a zvyšujú životnosť dielca. Správne riadenie tlaku v lise, rýchlosti ohýbania a vlhkosti materiálu zabezpečuje, že napätia zostanú v rovnováhe a výsledný diel bude pevný, stabilný a vhodný na dlhodobé používanie.